Hospitalita - Naša základná hodnota a naše poslanie
Slovo "Hospitalita" sa rovnako ako naše slovo "špitál" (z "Hospital") odvodzuje z latinského "hospitalitas" (pohostinnosť, lat. hospitium: pohostinný dom, prijatie hosťa).
Hospitalita v zmysle ako ho my vnímame znamená vykonávať poslanie rehole - jej apoštolát voči chorým, starým, postihnutým a v spoločnosti znevýhodneným ľuďom, ktorý sa stále prednostne vykonáva v nemocniciach. (prijímanie pacientov ako hostí).
Hospitalita zodpovedá spiritualite (charizme) rehole.
Je zdôvodnená v :
- zjaveniach a Svätom Písme,
- tradíciách,
- Generálnych stanovách a Konštitúciách rehole,
- výrokoch cirkvi a Generálneho vedenia v Ríme,
- zvlášť v tých výrokoch, ktoré sa vzťahujú na pôsobenie milosrdnej lásky k blížnemu, na poskytovanie pomoci chorým, postihnutým, starým a znevýhodneným.
Hospitalita v dejináchV dobe antiky patrila pohostinnosť k najvznešenejším cnostiam. Nehľadiac na osobu, dom sa otváral každému cudzincovi, lebo ten bol pod ochranou Boha. Spoločné stolovanie je znakom priazne a povinnosti chrániť cudzinca. V Starom Zákone je hospitalita vyjadrením postoja Izraela k cudzincom. Je vďačnou odpoveďou na skutočnosť, že Jahve vyslobodil svoj ľud z Egypta. V neskorom židovstve patrí k vysoko ceneným "dobrým skutkom" alebo "skutkom lásky", ku ktorým patrí zaodiatie nahých a nasýtenie hladujúcich.
Hospitalita teologickyRozumie sa tým také pôsobenie Ducha Svätého na človeka, že sa tento rozhodne slúžiť chorým a nevládnym ľuďom. Prakticky je to spoluúčasť na milosrdnej láske nebeského otca k najslabším, ktorým sa podľa Ježišovho vzoru sprítomňuje spása a ohlasuje Božie kráľovstvo.
Hospitalita v kresťanskej cirkvi
Ježišovo dielo spásy je v Biblii často vyjadrované obrazom pozvania. Ježiš, prebývajúci medzi ľuďmi, pozýva nás ako hostiteľ k svojmu stolu. Je hosťom na Zemi a Pán hostí, ale zároveň aj samotným pohostením.
Prijatý hosť sa stáva nielen blížnym, ale v hosťovi je istým spôsobom prítomný Kristus. V hosťovi sa prijíma alebo odmieta Ježiš a v ňom Otec, ktorý ho posiela.
V starokresťanskej obci je hospitalita výrazom kresťanského bratstva.
Hospitalita spočíva na trojitom koreni kresťanského bytia
- na hlásaní Evanjelia,
- na oslave viery v bohoslužbe,
- na praktizovaní viery v každodennej službe.
Hospitalita je zameraná na tri druhy poskytovania pomoci
- Uspokojenie základných potrieb človeka (jedlo, šatstvo, atď.),
- Zmierňovanie psychosociálnych a existenčných nedostatkov (choroba, atď.),
- Zmierňovanie spoločenských nedostatkov (nezamestnanosť, prenasledovanie, atď.).
Formy núdze sa prelínajú a vzájomne sa podmieňujú. Hospitalita je teda odpoveďou pre človeka z celostného hľadiska v zmysle kresťanskej viery. Hospitalita je kompletná starostlivosť Boha o človeka, pretože Boh sa v Ježišovi stal človekom.
V Biblii Mt 25, 36 (Bol som chorý, vy ste ma navštívili.) ... (Čo ste urobili pre svojho blížneho, to ste urobili pre mňa.) sa Boh stotožňuje s ľuďmi.
Tam kde je v hre človek, tam je dotknutý i Boh.